Možno ste to ešte nezachytili, ale v Nórsku majú od roku 2015 nového cisára. Ten prvý dnes akurát tak hráva exkluzívne spomienkové turné k výročiam svojich albumov a milovníci black metalu sa od neho už asi ničoho nového nedočkajú. KEISER z Levangeru však od roku 2016 stihli EP, štyri single, debutový album „The Succubus“ z roku 2017 a jeho nasledovníka, ktorý rady čiernych bezbožníkov pozdravil koncom novembra minulého roku. „Our Wretched Demise“ pripravili Geir Marvin Johansen (bicie, vokál), William Aamodt (gitary), Mikael Torseth (gitary a vokály) a Jon Einar Hektoen (basgitara). Páni dosť civilného vzhľadu a bez temných pseudonymov majú za sebou hranie vo viacerých BM spolkoch, z ktorých by ste mohli poznať FUNERAL HARVEST a POSTHUM, posledne menovaní hrali aj na Slovensku, tuším so SATYRICON.

Deväťskladbová nahrávka prináša čierny kov o dosť iný než hrali EMPEROR, nový cisár sa vyjadruje menej vzletne, vznešene a je celkovo prejavom zemitejší a priamočiarejší. Ale žiadne agro, KEISER tvoria melodický black metal, v ktorom nie je núdza o vzdušné atmosféry, ale ani o nespútanú agresiu a razantnú energiu. Blastbeatové pasáže sa o priestor delia s nekompromisnými pochodmi i pomalými partmi, v ktorých dominujú náladové vyhrávky. Počúvame tu ostré, úderné čierne kováčstvo ovplyvnené 90. rokmi so súčasným hutným a rezavým zvukom. Istou zvláštnosťou je, že neznie typicky nórsky, ale skôr eklekticky. Chladné strednotempové „marše“ pripomenú prvé albumy švajčiarskych SAMAEL, zatiaľ čo zvláštne vyhrávky vydolujú zo spomienok ďalšiu netypickú nórsku BM záležitosť EMANCER. V náklepoch ovenčených miestami dosť silnými melódiami dôjde na odkaz DISSECTION, obzvlášť vo „Far From Human“. Návratom až do 80. rokov je „Cannons Of War“, pričom na viacero rachotivých pôct starým BATHORY, CELTIC FROST a spol. natrafíte i v iných skladbách. Nechýba ani rozjímavá akustická gitarová inštrumentálka („The Fog“). Záverom albumu je titulná skladba, vyše desaťminútová rozsiahla kompozícia, zhrňujúca v zásade všetko, čo KEISER v black metale majú radi, a pre mňa osobne je album príjemným čiernym prekvapením v klasickom duchu.